Jdi na obsah Jdi na menu
 


Ako reagovať na užívanie drog

28. 9. 2007

Čo sa NEVYPLÁCA:

 

Vyčítať dieťaťu okamžite aj ďalšie, často staré chyby. Argumentovať tým, ako to rodičov zasiahlo, ako z toho bude mať otec infarkt a pod.

Stanoviť hneď tresty, sankcie a definitívne zmeny rodinných zvykov. Hoci častokrát o určité sankcie pôjde, v momentálnom stave mysle nie sú rodičia úplne súdni a môžu stanoviť tresty, ktoré nie sú vhodné ani reálne.

Hľadať vinníka. Nikam nevedú obvinenia typu: „Za všetko môže ten tvoj nepodarený kamarát“, „keby ťa mama nerozmaznávala, nestalo by sa to“ a pod. Atmosféru len zhoršujú a skutočné dôvody  sa strácajú.

Nerealistické strašenie hroznou budúcnosťou. Výroky typu: „Chceš skončiť niekde mŕtva na ulici, s ihlou v ruke?“nie sú založené na skutočnosti. Deti častokrát poznajú realitu okolo drog lepšie ako rodičia  a k takýmto mystifikáciám pristupujú tak, že "rodičia tomu vôbec nerozumejú alebo  povedia hocičo ( aj klamstvo ), len aby mi v niečom zabránili."

Moralizovanie. Dlhé monológy o tom, čo dieťa robí nesprávne a čo má robiť správne sú skôr zúfalou snahou  rodičov na poslednú chvíľu dohnať niečo, čo sa nestihlo v doterajšom každodennom živote a výchove. Častokrát je, žiaľ, v momentálnej situácii na to už neskoro.

 

 

 EFEKTÍVNE je držať sa týchto zásad:

 

Nereagujte ihneď, dajte si čas na prehrmenie búrlivých emócií a zváženie všetkých okolností.

Porozprávajte sa s človekom, o ktorom viete, že vám obyčajne pomôže nájsť to vaše riešenie.

Porozprávajte sa o situácii s dieťaťom, okrem otázok mu povedzte aj vlastný postoj k veci – ale taký, za ktorým si budete stáť a je realistický.

Keď ste znepokojení a ďalšie rozhovory to ešte zhoršujú, vždy niečo urobte. Stačí malú zmenu (rozhovor o osobných problémoch dcéry), alebo aj veľkú (úplná zmena časového rozvrhu dieťaťa, jeho voľného času aj kontroly). Zmeny však musia byť jasne dohodnuté, dôsledne prevedené a dokončené.

Keď cítite, že je to vážne, neváhajte a vyhľadajte odborníka, ktorý sa týmito situáciami zaoberá.